Cieľom odbornej justičnej skúšky, ktorej vykonanie zabezpečuje Justičná akadémia (ďalej „akadémia") v zmysle zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je overiť, či má justičný čakateľ, vyšší súdny úradník alebo právny čakateľ prokuratúry (ďalej „uchádzač") potrebné odborné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu sudcu alebo prokurátora.
Článok I
Predkladanie návrhov uchádzačov
(1) Návrh na vykonanie odbornej justičnej skúšky (ďalej len „skúška") justičným čakateľom a vyšším súdnym úradníkom predkladá akadémii spolu so záverečným hodnotením minister spravodlivosti.
(2) Návrh na vykonanie skúšky právnym čakateľom prokuratúry predkladá akadémii spolu so záverečným hodnotením generálny prokurátor.
Článok II
Pozvánka na skúšku
Riaditeľ Justičnej akadémie na základe návrhov uchádzačov o vykonanie skúšky doručených akadémii od ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora pozve týchto na skúšku.
Článok III
Skúšobná komisia
Skúšku vykoná uchádzač pred skúšobnou komisiou zloženou z piatich členov. Členov skúšobnej komisie navrhuje súdna rada, generálny prokurátor, rada prokurátorov, rada akadémie a ministerstvo spravodlivosti. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti na tri roky. Zaradenie uchádzačov do skúšobných komisií určuje riaditeľ Justičnej akadémie.
Článok IV
Zloženie a účel skúšky
(1) Skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti. Písomná časť sa koná v jeden deň, ústna časť v jeden deň s odstupom najmenej jedného týždňa od skončenia písomnej časti skúšky.
(2) Písomnou časťou skúšky sa overuje spôsobilosť uchádzača samostatne vykonávať procesné úkony a postupy vyplývajúce z funkcie, na ktorú sa pripravuje prostredníctvom vyhotovenia rozhodnutia v trestnej a inej než
trestnej veci.
(3) Na ústnej skúške majú justičný čakateľ, vyšší súdny úradník a právny čakateľ prokuratúry preukázať vedomosti z ústavného práva, z organizácie a pôsobnosti súdov a prokuratúry, z trestného práva, z medzinárodného práva, z občianskeho práva, z rodinného práva, z obchodného práva, z finančného práva, zo správneho práva a z pracovného práva.
Článok V
Termín konania skúšky
(1) Skúšky sa konajú najmenej dvakrát v kalendárnom roku, spravidla v jarnom a jesennom období, inak podľa potreby.
(2) Termíny písomnej aj ústnej časti skúšky stanoví riaditeľ akadémie po prerokovaní s radou akadémie najmenej dva mesiace vopred. Uchádzači aj členovia komisie musia byť o termíne konania skúšky upovedomení spravidla šesť týždňov pred termínom písomnej časti skúšky.
Článok VI
Priebeh a hodnotenie výsledku písomnej časti skúšky
(1) Pred začatím písomnej časti skúšky informuje riaditeľ akadémie uchádzačov o jej organizácii a priebehu, ako aj o ich právach a povinnostiach.
(2) Písomná časť skúšky sa skladá:
a) z odborného testu a
b) z vyhotovenia dvoch rozhodnutí (jedného v trestnej veci a druhého v inej než trestnej veci)
(3) Pedagogický dozor nad priebehom a výkonom skúšky vykonáva predseda skúšobnej komisie alebo ním poverený člen skúšobnej komisie alebo člen pedagogického zboru Justičnej akadémie. Osoba vykonávajúca pedagogický dozor pred začatím skúšky overí totožnosť uchádzačov.
(4) Odborný test sa skladá z 25 otázok, z ktorých je päť otázok z trestného práva, päť otázok z občianskeho a pracovného práva, päť otázok z obchodného a finančného práva, päť otázok zo správneho práva a päť otázok z ústavného a medzinárodného práva. Uchádzač je hodnotený stupňom „prospel", ak správne odpovedal aspoň na 18 otázok a „prospel s vyznamenaním", ak správne odpovedal aspoň na 23 otázok. Ak uchádzač nezodpovedal správne aspoň 18 otázok, je hodnotený stupňom „neprospel". Písomné vyhotovenie oboch rozhodnutí (v trestnej a inej než v trestnej veci) uchádzač vypracuje zo spisov, ktoré v prítomnosti uchádzačov vylosuje osoba vykonávajúca pedagogický dozor nad priebehom skúšky (článok VI odsek 3) z 20 spisov v trestných veciach a z 20 spisov v iných než trestných veciach.
Justičná akadémie pripraví osobitne spisy pre právnych čakateľov prokuratúry a osobitne spisy pre vyšších súdnych úradníkov a justičných čakateľov tak, aby vybraté spisy zohľadňovali budúcu funkciu účastníka skúšky.
Všetci účastníci pripravujúci sa na rovnakú funkciu vykonávajúci písomnú časť skúšky v ten istý deň vyhotovujú písomné rozhodnutia na základe rovnakých spisov. Spis, ktorý už bol predmetom písomnej časti skúšky (článok VI odsek 2 písm. b), sa z databázy spisov vyradí.
Vyhotovené písomné rozhodnutia sú hodnotené osobitne stupňom „prospel s vyznamenaním", „prospel" alebo „neprospel".
(5) Uchádzač je povinný vypracovať písomnú časť skúšky samostatne. Ako pomôcku môže len pri vyhotovovaní rozhodnutí použiť právne predpisy, judikatúru a literatúru. O predmete skúšky sa uchádzači nesmú dohovárať medzi sebou a ani s inými osobami. Rovnako nesmú používať mobilné telefóny ani iné komunikačné prostriedky. Bez súhlasu osoby vykonávajúcej pedagogický dozor nemôžu uchádzači používať elektronické nosiče informácií, ani iné pomôcky s výnimkou vyššie uvedených. Prípadné otázky môžu uchádzači klásť len osobe, ktorá vykonáva pedagogický dozor a ktorá je jediná oprávnená povoliť uchádzačovi počas vykonávania písomnej skúšky opustenie miestnosti. Uchádzač je povinný plniť všetky pokyny osoby vykonávajúcej dozor a správať sa počas priebehu skúšky tak, aby nerušil ostatných uchádzačov. Priebeh vykonania písomnej časti skúšky môže byť po predchádzajúcom upozornení uchádzačov monitorovaný technickými prostriedkami na zachytávanie obrazu a zvuku.
Článok VII
Priebeh a hodnotenie výsledku ústnej časti skúšky
(1) Pred začatím ústnej časti skúšky informuje riaditeľ akadémie uchádzačov o jej organizácii a priebehu. Predseda príslušnej komisie má právo overiť totožnosť uchádzačov pred začatím ústnej časti skúšky.
(2) Ústna časť skúšky je verejná. Pozostáva z piatich samostatných odpovedí z oblastí uvedených v čl. IV ods. 3, ktoré sa osobitne hodnotia stupňom „prospel s vyznamenaním", „prospel" a „neprospel".
(3) Každý uchádzač má právo na prípravu odpovedí najmenej jednu hodinu. Počas prípravy sa uchádzači nesmú dohovárať medzi sebou a ani s inými osobami. Rovnako nesmú používať mobilné telefóny a ani iné elektronické nosiče informácií. Prípadné otázky môžu klásť len predsedovi skúšobnej komisie.
(4) Čas trvania skúšky jedného uchádzača spravidla nesmie presiahnuť dve hodiny.
Článok VIII
Vylúčenie zo skúšky
(1) Ak uchádzač poruší povinnosti uvedené v článku VI alebo VII a nezmení svoje správanie ani po upozornení osoby vykonávajúcej pedagogický dozor, je riaditeľ akadémie oprávnený uchádzača z písomnej alebo ústnej časti skúšky vylúčiť.
(2) O vylúčení uchádzača zo skúšky sa spíše bezodkladne úradný záznam podpísaný riaditeľom akadémie a osobou vykonávajúcou pedagogický dozor, pričom sa má za to, že vylúčený uchádzač na skúške neprospel. Táto skutočnosť sa vyznačí aj v protokole vylúčeného uchádzača (čl. IX ods. 3)
Článok IX
Výsledok skúšky
(1) Jednotlivé časti písomnej a ústnej skúšky (písomný test, písomné vyhotovenie rozhodnutia v trestnej veci, písomné vyhotovenie rozhodnutia v inej než trestnej veci, päť ústnych odpovedí z jednotlivých právnych odvetví) sa hodnotia klasifikačným stupňom „prospel s vyznamenaním", „prospel" a „neprospel" (čl. VI ods. 4 a 6 a čl. VII ods. 2) podľa celkového stupňa teoretickej a praktickej pripravenosti uchádzača na výkon povolania sudcu alebo prokurátora.
(2) O hodnoteniach jednotlivých častí písomnej a ústnej skúšky sa komisia uznáša väčšinou hlasov.
(3) Celkový výsledok skúšky „prospel s vyznamenaním" dostane uchádzač, ktorý bol takto hodnotený najmenej v piatich z ôsmich hodnotení jednotlivých častí skúšky, inak je celkový výsledok skúšky uchádzača „prospel". V prípade, že je uchádzač hodnotený klasifikačným stupňom „neprospel", čo i len v jednom z ôsmich hodnotení jednotlivých častí skúšky je celkový výsledok skúšky „neprospel" a uchádzač sa musí podrobiť opravnej skúške (čl. X).
(4) Rozhodnutie komisie je konečné a výsledok skúšky sa oznámi uchádzačovi v deň konania ústnej časti skúšky.
(5) O priebehu skúšky každého uchádzača spíše komisia protokol o vykonaní skúšky, ktorý obsahuje
a) meno uchádzača a jeho osobné údaje,
b) dátum a miesto konania skúšky,
c) témy písomných vyhotovení rozhodnutí,
d) hodnotenia (prospel s vyznamenaním, prospel, neprospel) z odborného testu, oboch vyhotovení rozhodnutí z písomnej časti skúšky a z piatich jednotlivých odpovedí z ústnej časti skúšky osobitne,
e) celkový výsledok skúšky,
f) meno a podpisy predsedu a členov komisie. Za vypracovanie protokolu a jeho správnosť zodpovedá predseda skúšobnej komisie.
(6) Pri neospravedlnenej neúčasti uchádzača na skúške sa má za to, že uchádzač na skúške neprospel. Neúčasť na skúške možno ospravedlniť výlučne predložením potvrdenia o práceneschopnosti odborným lekárom najneskôr v deň konania príslušnej časti skúšky alebo inými závažnými prípadmi, o ktorých uznaní rozhoduje riaditeľ akadémie.
(7) Výsledok skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie ministrovi a ak ide o právneho čakateľa prokuratúry, aj generálnemu prokurátorovi.
(8) O úspešnom vykonaní skúšky vyhotoví akadémia uchádzačovi osvedčenie s celkovým výsledkom skúšky „prospel s vyznamenaním" alebo „prospel". Osvedčenie odovzdá uchádzačovi riaditeľ akadémie do vlastných rúk v prítomnosti ministra spravodlivosti, a ak ide o právneho čakateľa prokuratúry, aj v prítomnosti generálneho prokurátora.
Článok X
Opravná skúška
(1) Ak uchádzač neprospel buď v odbornom teste alebo v jednom či oboch vyhotoveniach rozhodnutí písomnej časti skúšky, nemôže sa zúčastniť ústnej časti skúšky. Opravnú časť písomnej časti skúšky vykoná uchádzač len z tej časti, v ktorej neprospel.
(2) Ak uchádzač neprospel v jednej alebo v dvoch odpovediach ústnej časti skúšky, opakuje len tie odpovede, v ktorých neprospel (z príslušných oblastí podľa čl. IV ods. 3). Ak uchádzač neprospel v troch a viacerých odpovediach, opakuje celú ústnu časť skúšky.
(3) Uchádzač, ktorý neprospel, môže opravnú skúšku vykonať na základe povolenia, ktoré udeľuje na písomnú žiadosť justičnému čakateľovi a vyššiemu súdnemu úradníkovi minister spravodlivosti a právnemu čakateľovi prokuratúry generálny prokurátor.
(4) Opravnú skúšku môže uchádzač vykonať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov od konania predchádzajúcej skúšky.
Ustanovenia čl. V platia obdobne.
Článok XI
Záverečné a prechodné ustanovenia
(1) Uchádzač, ktorý neprospel na odbornej justičnej skúške konanej v čase pred nadobudnutím platnosti tohto skúšobného poriadku, vykoná opravnú skúšku podľa pravidiel stanovených skúšobným poriadkom platným v tom čase.
(2) Tento skúšobný poriadok nadobúda platnosť dňa 1. marca 2008.
JUDr. Peter Hulla
riaditeľ